Podať svedectvo o svojich emóciách.

Výstava Exodus pojednáva o napätí medzi neopakovateľnou štruktúrou, osobnosťou a obrysom. Stratou slobody a štruktúry na vec obrysu všeobecnosti. Strata slobody je strata osobnosti, keď sa z ľudí, indivíduí stáva iba beztvará masa. Z Hus i Abdallaha a Bashara ostáva iba opakovateľný obrys.

Grafiky hľadajú bod, v ktorom sa obrys stáva detailom, v ktorom mená prestávajú nazývať, ale stávajú sa bľabotom. Tváre prestávajú identifikovať a zlievajú sa v bezmennú masu. Hľadanie napätia medzi razítkom, t.j. obrysom, ktorý iba pomenúva, ale nevypĺňa. Razítko hovorí iba o tom, v čom je všetko podobné, nie o našej výnimočnosti. Príbeh o tom, že z človeka sa stáva iba spoločný menovateľ.

Proces dehumanizácie videný vlastnými očami. Keď ľudia prestanú mať mená, tak prichádzajú o svoju slobodu.

Sme zodpovední za to, čo vieme.

S touto myšlienkou sa začala táto výstava, počin, ktorý je súčasťou väčšieho celku podujatí : „Zatiaľ sme tu“.

Chceli by sme Vám spolu so Zuzkou, porozprávať o stretnutiach, ktoré sme sa rozhodli interpretovať

Tranzitní
Drvivá väčšina tých, ktorí sa v lete roku 2023 prevalili cez Banskú Bystricu, prešli štátnu hranicu lesom. Všetci vošli, ale nie všetci vyšli.

Samoživitelia
Niečo rozdelené a neskôr spojené, rana. Ale rana ošetrená. Z jednej strany pocit hnusu a z druhej strany nádej, lebo sa zoceľuje.

Каховка
Obrovská katastrofa spôsobená človekom, nemysliteľné sa stalo skutkom. Obraz najväčšieho barbarstva a nenávisti. Putinov režim prelomil ďalšie sakrum.
Pompézny a hrôzostrašný obraz skazy, kompozičný stret betónovej jednoliatej šedi a vodných más. Autróphia vs Entróphia. Synergia vs chaos .Sloboda vs Nesloboda.

Ukrajinky
Stáť v rade, ohraničení páskami, v čakaní na ďalší deň.

Gwerková
Krásne preorané polia bez horizontu autorstva Edmund Gwerka. Prerezané obludnosťou protitankovej priekopy v Kremničke. Kde zavraždili jeho ženu Alžbetu Gwerkovú.

Bezdomovci
V chaose vlastnej roztrúsenosti na pozadí oceľovej šedi.

Rómča
Trpký je osud človeka, ktorému už do rodného listu napíšu druhý, ako spadne a kam dopadne.

Pochodeň č. 1
Ján a ďalší, 27…

Starec
Nagymama odpusť, že som ťa nechával samú.